Ženy po materskej: Spoločenský tlak, nižšie platy a kariérny útlm
Po návrate do zamestnania z materskej alebo rodičovskej dovolenky čelí mnohé Slovenky nielen osobným, ale aj ekonomickým výzvam. Podľa prieskumu 365.bank sa takmer polovica žien ocitá na tej istej platovej úrovni ako pred odchodom na materskú, kým tretina z nich zarába menej.
Len 15 % opýtaných uviedlo, že po návrate do práce ich príjem vzrástol. Toto číslo jasne ukazuje na zložitú realitu, v ktorej sa ženy nachádzajú, keď sa snažia skĺbiť materské povinnosti so zamestnaním.
Podľa hovorcu 365.bank Zuzany Blažečkovej Janove, väčšina žien po návrate z materskej dovolenky prijíma aj nižšie pozície. Popri tom vykonávajú približne 80 % neplatenej práce súvisiacej so starostlivosťou o domácnosť a deti. Dôsledkom tohto disproporčného zaťaženia je častejšie zamestnávanie žien na skrátené úväzky, čo ďalej obmedzuje ich možnosti kariérneho rastu.
Prieskum ukázal, že 88 % Sloveniek pociťuje tlak zameraný na úlohy dokonalých matiek a zamestnankýň. Znepokojujúce je, že každá piata žena sa obáva poklesu platu a kariérneho útlmu. Štvrtina respondentiek priznala, že dlhá absencia v práci spôsobila zhoršenie ich pracovných zručností a flexibility, zatiaľ čo skoro 28 % uviedlo, že materská dovolenka mala na ich kariéru negatívny efekt.
Štatistiky ukazujú, že slovenské ženy zarábajú o pätinu menej ako muži. Tento nerovný platový pomer, známy ako „ženské euro”, má vážne dôsledky nielen na súčasné rozpočty domácností, ale aj na budúce dôchodky. Nižšie mzdy vedú k slabším úsporám a vyššiemu riziku finančnej neistoty v starobe.
Aje by sa malo poznamenať, že hoci väčšina ľudí uznáva, že materská dovolenka má negatívny dopad na ženy na trhu práce, riešenie vidia mimo skracovania tejto doby. Azda 87 % opýtaných považuje starostlivosť o dieťa za primárne ženskú záležitosť, no súčasne si uvedomujú, že táto kariérna prestávka znižuje konkurencieschopnosť a platové ohodnotenie žien.
V kontraste so situáciou v niektorých západoeurópskych krajinách, Slováci akceptujú myšlienku, že by matky mali mať čas sa po pôrode adaptovať. Väčšina názorov favorizuje rovnomernejšiu deľbu neplatenej práce v domácnosti, kde by muži mali zajať väčší podiel na starostlivosti o deti. Viac ako dve tretiny respondentov uviedli, že zlepšenie situácie by nastalo, keby sa muži aktívnejšie zapojili do starostlivosti o deti, a šesť z desiatich podporuje aj väčšie zapojenie otcov do rodičovskej dovolenky.
Podľa Blažečkovej Janove v 365.bank považujú tému rovnosti v odmeňovaní za normu, ktorá presahuje iba čísla a bankové produkty. Otvoreným diskusiám o ženskom eure a vydávaní rodovej rovnosti sa snažia ovplyvniť ekonomickú stabilitu a nezávislosť žien.
