Zlá voľba pre Kubu
Kuba sa nerovná Venezuele, aj keď sa snažil dovolené metódy na odstránenie prezidenta. Režim v Havane, ktorý sa dlhé roky snažil prežiť, čelí výzvam, ktoré sú podmienené unikátnym politickým a ekonomickým kontextom. V 60. rokoch sa CIA pokúšala zabiť Fidela Castra pomocou bizarnej škály metód, no ich zlyhanie ukázalo, že odstránenie jednotlivca nemôže vyřešiť hlboké problémy krajiny. Dnes sa prezident Spojených štátov snaží o niečo podobné, aj keď bez týchto extravagantných prístupov. História naučila, že takéto plány zvyčajne neprinášajú výsledky, ktoré sú očakávané.
V poslednom čase sa kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel otvorene vyjadril o rokovaniach so Spojenými štátmi, i keď je všeobecne známym tajomstvom, že cieľom týchto rokovaní je najmä jeho odstránenie z funkcie. Vyzerá to, že v tejto situácii by mohlo prísť k niečomu podobnému, ako sa stalo v prípade Nicolása Madura vo Venezuele, kde bol prezident zvrhnutý po intenzívnych medzinárodných a domácich tlakoch. No Kuba si zachováva svoju jedinečnosť; to, čo sa podarilo v Caracase, nebude fungovať v Havane.
Ropné boje a politické dynamiky
V prípade Venezuely zohrala americká politika kľúčovú úlohu v podpore brutálneho režimu, pričom cieľom bolo získať kontrolu nad ropnými zdrojmi. Naopak, Kuba nemá podobný zdroj bohatstva, teda možnosti peňažnej stimulácie zo strany Spojených štátov sú obmedzené. Zem ostáva viac závislá na turizme, a hoci takáto ekonomická zručnosť sa vyhľadáva, neexistuje rýchly alebo jednoduchý spôsob, ako generovať potrebné prostriedky na presun k verejným projektom alebo rokovaniam.
Režim a jeho preživšie mechanizmy
Kubánska revolúcia je značne zasadená do historického kontextu, kde ideológia a revolučné presvedčenie zohrali významnú úlohu v prežívaní režimu. Hlavným hráčom v súčasnom politickom divadle je Raúl Guillermo Rodríguez Castro, známy ako „Raulito”, vnuk Raúla Castra, ktorý evidentne vedie rokovania s USA a ukazuje, že moc ostáva v rukách malej skupiny. V porovnaní s Madurou, ktorý bol obchádzaný a zradila ho jeho viceprezidentka, obklopuje kubánsky systém druhá generácia oligarhov a silne zakorenenej byrokracie.
Nostalgia a nová generácia
Bez ohľadu na generáciu, nostalgiu po Fidelovi Castrovi si mladí dnes už príliš neužívajú, a nie je divu. Obmedzený prístup na internet a represívne opatrenia zabíjajú akékoľvek nádeje na obnovu. Dnešný región Latinskej Ameriky, s jeho pravicovými lídrami v Argentíne, Čile a Ekvádore, nevykazuje žiadnu predpokladanú túžbu po zachovaní komunistického režimu na Kube. Dokonca i krajiny s ľavicovými lídrami, ako Brazília, Mexiko a Kolumbia, ostávajú apatické voči situácii na Kube.
Budúcnosť a politické plány
Trump a Rubio, syn kubánskych emigrantov, prichádzajú s rôznymi stratégiami. Aj keď Trumpove prístupy sa ukazujú ako neúčinné, existuje náznak, že Rubio, ktorý rozumie dynamike karibského komunizmu, môže naplánovať skutočné kroky k demokracii. Nanešťastie, doposiaľ sa neobjavil plán, ktorý by mohol prispieť k stabilnej a demokratickej budúcnosti Kuby, ktorá by si zaslúžila slobodu.
Ak nedôjde k zásadným zmenám, hrozí, že história sa zopakuje: kubánci môžu opäť skončiť s „falošnými plánmi“ a bez skutočnej slobody, po ktorej tak túžia.
