Obnova verejných budov na Slovensku: Vysoké nároky a nedostatok prostriedkov
Aby Slovensko dokázalo efektívne a udržateľne obnovovať svoje verejné budovy, musí sa zamerať na systematický prístup a dedikované financovanie. Doterajšie investície do obnovy, ktoré sa pohybujú v stovkách miliónov eur, sa zdajú byť nedostatočné, keďže množstvo verejných budov zostáva v alarmujúcom stave. Hlavným problémom však nie je len nedostatok peňazí, ale absencia jasného systému, ktorý by určoval priority obnovenia jednotlivých budov.
Finančné nedostatky a stratégie obnovy
V poslednom desaťročí Slovensko čerpalo značné prostriedky z eurofondov a Plánu obnovy, čím sa podarilo zrenovovať školy, nemocnice a zariadenia sociálnych služieb. Napriek tomu zostáva viacero budov vo veľmi zlom stave, pretože plán obnovy doposiaľ nezohľadňoval prioritizáciu na základe naliehavosti a spoločenského prínosu. Aby sa situácia zlepšila, odborníci, ako Katarína Nikodemová, tvrdia, že na zabezpečenie kvalitných investícií do obnovy je nevyhnutné vyčleniť minimálne 550 miliónov eur ročne, zatiaľ čo doterajšie investície sa pohybovali v priemere len okolo 270 miliónov eur.
Prioritizácia podľa potrieb obyvateľov
Systém obnova budov do značnej miery závisel od individuálnych žiadostí a projektov, ktoré podali rôzne inštitúcie. Tento prístup však neberie do úvahy skutočné potreby obyvateľov. Kde je najvyššia potreba rekonštrukcie? Má prednosť budova školy, ktorá je v zlých podmienkach, alebo nemocnica denne čelí neúnosným podmienkam pre pacientov? Racionálne stanovenie priorít založené na spoločenskom prínose je kľúčové pre efektívne využívanie štátnych financií.
Absencia centrálneho riadenia a stratégie
Obnova verejných budov v súčasnosti prebieha bez jasného koordinátora. Každé ministerstvo má vlastnú agendu a rozpočet, čo vedie k chaotickému rozdeľovaniu prostriedkov a k úniku transparentnosti. Keby existovala centralizovaná strategická jednotka, mohla by efektívne zhodnotiť potreby a stanoviť plány pre obnovu najnutnejších budov. Tento prístup by automaticky nemusel závisieť na konkrétnych ministrov, ktorí sa zameriavajú len na svoje rezorty.
Nové modely financovania: Cesta k udržateľnosti
Klúčové je prehodnotiť aj spôsob financovania obnovy. Tým, že sa v súčasnosti rely na 100% granty, sa zablokuje efektívne využívanie zdrojov. Naopak, kombinovaný model, ktorý umožní spoluprácu so súkromnými investormi prostredníctvom garantovaných energetických služieb, by mohol zabezpečiť nielen financovanie väčšej časti projektov, ale aj profesionálny manažment energetickej efektívnosti budov počas ich prevádzky. Tento model, široko používaný v Európe, zostáva na Slovensku len okrajovo preskúmaný a nedostatočne implementovaný.
Príležitosť na reformu
Súčasná situácia ohľadom obnovy verejných budov je kritická, avšak ponúka aj príležitosť na reformu. S cieľom získať čo najvyšší spoločenský úžitok z verejných investícií je potrebné prijať tri základné opatrenia: určiť jasné kritériá prioritizácie podľa spoločenského prínosu, vybrať jedného gestora pre plán obnovy a presunúť sa od modelu založeného na 100% grantoch k využívaniu verejných a súkromných zdrojov. Týmto systémovým prístupom môže Slovensko zabezpečiť udržateľnosť investovaných prostriedkov a zamerať sa na skutočné potreby občanov.
